Zblúdilo tajomný
Menšie intro k tomuto príspevku: pred rokom a pol som napísal svoju prvú báseň a povedal som, že bude zároveň aj posledná, no po 20 mesiacoch som v telefóne objavil ďalšiu, ktorej história mi je trocha neznáma, keďže vznikla za nevyjasnených okolností putovania nočnými zákutiami rôznych putík. Tak teda nech sa páči a ako záver by som k tomu dodal jeden skvelý výrok, ktorý to má asi za následok: “Pi a nechaj piť.”
Vzletel nad horizont smelý dráp,
Budil pod krídlami myšlienku,
Let jeho ukončil sa v chvíli,
Stopu svoju zanechal v mžiku.
Obraz sa v chvíli vykreslil,
Nikto súcit necítil,
Ako kameňom do studne hodiť,
Pocit blažený sa nedostavil.
Nebyť drápa po hniezde by bolo,
Nikto by ani nevedel,
Súperov by bolo mnoho,
Dávno by na vrchole sedel.
Nebolo takého hrdinu doteraz,
Keby úmysel jeho schoval sa včas,
Že dobro on na vôkol chcel zniesť,
Rozdal by viacero krás.
Nemyslel vopred na všetko,
Pád mu prišili hneď,
Bol by on Fénix nesmrteľný,
zaplatil za každý stret.
Bludné putovanie bolo jeho sen,
Vyučil ho život prežiť posledný deň.